cestou-necestou...: Zimný výstup na Veľký Rozsutec

z Veľkého Rozsutca

Je takmer polovica februára,zima v mestách sa pomaly vzdáva svojej moci,ale na horách je stále veľa snehu a pani zima sa tu zatiaľ nevzdáva svojej vlády.Už pár dní prevláda nádherné slnečné zimné počasie,tak sa rozhodujem,kam sa vydám.Keďže mojou srdcovkou je Malá Fatra,tak podvedome beriem mapu do ruky,rozkladám ju na posteľ a dumám,kam ma zajtrajší deň povedie.Najprv premýšľam nad najvyšším vrchom pohoria Veľkým Kriváňom,s výškou 1.708,7 m.n.m. a nádherným kruhovým výhľadom.Ale keďže sa mi nechce šlapať na hrebeň popod lanovku,respektíve cez les Dolinou za Kraviarskym,tak moja voľba podla na jeden z najkrajších kopcov na Slovensku – Veľký Rozsutec.

Horné diery

Je ráno,piatok trinásteho a ja vystupujem z autobusu v osade Štefanová.Je to asi najpopulárnejšie miesto v Národnom parku Malá Fatra a východisko mnohých turistických trás.V roku 1848 bola osada prakticky celá zničená prívalovou vodou od Veľkého Rozsutca a zahynulo 14 obyvateľov...

Po krátkom prechode cez osadu sa dávam žltou značkou.Cesta ubieha lesom a asi po pol hodinke sa dostávam ku kolibe Podžiar,kde sa počas letných prázdnin dá občerstviť aj pivkom alebo inými nápojmi.Ale inak je to zatvorené,takže sa tu dlho nezdržiavam a vydávam sa po modrej značke na Horné diery.

Horné diery

Horné diery sú jednou z troch častí Jánošíkových dier,ďalšie sú Dolné a Nové diery,nachádzajú sa v tiesňave potoka Diery medzi Malým a Veľkým Rozsutcom.Sú tvorené deviatimi vodopádmi s výškou od dvoch do štyroch metrov.V zimnom období ale treba byť veľmi opatrný na rebríkoch,lebo je tam šmykľavo a nešťastie sa môže prihodiť raz-dva.No je to nádherné,priam čarovné miesto a v zimnom období,na rozdiel od leta,kedy sú Diery priam preplnené,tu nestretnete takmer nikoho a môžete si tú zimnú nádheru dosýta vychutnať.Po zdolaní Horných dier si Pod Pálenicou dávam krátky oddych a cez Tesnú rizňu,kde sú ďalšie dva vodopády s výškou 1,6 a 2 metre, pokračujem po modrej cez les do sedla Medzirozsutce.S rastúcou nadmorskou výškou pribúda aj viac snehu.Stromy začínajú rednúť a už sa objavujú aj prvé pohľady na Malý Rozsutec.Je neskutočne nádherný zimný čas,kráčam po prešlapanej snehovej cestičke,slnko svieti a život dostáva úplne iný rozmer.Čas sa zrazu zastavil,problémy ostali dole v doline,som tu len ja a krása navôkol.

cestou do sedla Medzirozsutce

V sedle Medzirozsutce si dávam dlhšiu prestávku,uvarím si čaj,dám si niečo ľahké na jedenie a kochám sa výhľadmi na Malý Rozsutec a Západné Tatry.Po krátkom oddychu ma čaká už len stúpanie na samotný Veľký Rozsutec.Najprv stúpam lesom a hoci je cesta prešlapaná,predsa len sa občas prepadnem do snehu až po stehná.Ale napriek tomu neúprosne pokračujem ďalej k vrcholu až sa dostanem nad pásmo lesa a otvárajú sa mi nádherné výhľady.Pre istotu vyťahujem z batohu mačky a cepín,lebo hoci je počasie stále ideálne,treba myslieť aj na bezpečnosť.Hoci je to “Malá“ Fatra,netreba zabúdať,že je človek na hrebeni a riziko úrazu a nešťastia je tu stále a aj Malá Fatra si už vyžiadala svoje obete...Po dosiahnutí vrcholu sa mi otvárajú nádherné výhľady na celý kriváňsky hrebeň Malej Fatry,na Západné a Nízke Tatry,na Veľký Choč,na Veľkú Fatru,na Kysuce,na naše nádherné Slovensko,na jeho vrcholy,doliny a lesy...

Malý Rozsutec

hrebeň Malej Fatry a V.Rozsutec

Veľký Rozsutec

Po dlhšej prestávke na vrchole a dôkladnom prečistení si hlavy,zostupujem prudko do sedla Medziholie.Cesta ubieha v tom snehu celkom svižne,miestami aj po zadku a zo sedla sa cez Šlahorku po zelenej značke presúvam opäť do Štefanovej,dávam si zaslúžené pivko a nastupujem na bus domov.

smerom na Západné Tatry

A čo dodať na záver?Hoci Veľký Rozsutec s výškou 1.609,7 m.n.m. nieje najvyšším vrcholom Malej Fatry,rozhodne stojí za návštevu,či už v zime alebo v lete(okrem 1.3.-15.6.,kedy je z dôvodu ochrany prírody uzávera) a je právom považovaný za jeden z najkrajších vrcholov na Slovensku.