Prechod Cez Kremnické vrchy,alebo z jedného kúpeľného mesta do druhého...

   Je sobota doobeda,vonku je nádherné slnečné počasie a ja v práci premýšľam,kam sa počas najbližších dvoch voľných dní vyberiem.Najprv uvažujem nad hrebeňovkou Malej alebo Veľkej Fatry,ale keďže meteorológovia hlásia tropické horúčavy a Fatry sú na hrebeni bez možnosti aspoň krátkeho odpočinku v tieni,tak hľadám niečo iné.Fatry si nechám na chladnejšie počasie a voľba padla na prechod cez zalesnené Kremnické vrchy.Takže pozerám do mapy a plánujem trasu...začnem v kúpeľnom mestečku Kováčová a po červenej cez Skalky do ďalšieho kúpeľného mesta Turčianskych Teplíc.Trasa má takmer 50km, celkové stúpanie je cca 2.000m a klesanie 1.800m.Tak teda trasa je naplánovaná,večer z práce sa zastavím v obchode dokúpiť nejakú stravu,pred spaním sa pobalím a ráno môžem vyraziť...

začiatok v Kováčovej

   V nedeľu vstávam na vlak do Zvolena,ktorý ide pred piatou a odtiaľ sa autobusom presúvam do Kováčovej.Je presne osem hodín a vyrážam od Obecného Úradu.Cesta najprv ubieha po asfaltke,ale takto z rána sa to dá zniesť a v dobrej nálade ukrajujem z prvých kilometrov...Ako sa blížim k Danielovej Chate aktivita dotieravých ovadov sa rapídne zvyšuje,takže bez prestávky šlapem do kopca,aby som sa čo najskôr dostal na hrebeň.Ale ako som zadýchaný a ovadov je príšerne veľa,jeden mi vletí priamo do úst a ja ho naneštastie prehĺtam...No čo budem hovoriť,vôbec nechutil,takže keby ste sa chceli hrať na Beara Gryllsa,tak ich určite radšej vynechajte...

Danielova Chata

cesta lesom

lyžiarske stredisko Brestová

Asi po tri a pol hodinke prichádzam do lyžiarskeho strediska Brestová v nadmorskej výške 930 m.n.m., dávam si prvú prestávku(konečne žiadne ovady) a dopĺňam čerstvú vodu zo studničky.Po krátkej prestávke pokračujem cez sedlo Luarín a Rudnú Poľanu na zastávku Chata Hostinec.Cesta ubieha nádherným lesom a v tejto horúčave pod korunami stromov je to príjemné stúpanie na hrebeň.V sedle Tri Kríže stretávam prvých cyklistov,Kremnické vrchy sú pre cyklistov a v zime pre bežkárov takým malým rajom.Je tu veľa trás a hlavne v zime na bežkách tu musí byť nádherne...

Chata Hostinec

Prameň raneného bojovníka

Pri Hostinci,ktorý tu stojí od roku 1743 a slúžil pocestným medzi Kremnicou a Banskou Bystricou si dávam ďalšiu prestávku a z Prameňa raneného bojovníka si opäť dopĺňam čerstvú vodu.Je škoda,že Hostinec nefunguje aspoň počas letných prázdnin cez víkendy...Ďalej po pár minutách som na vrchu Velestúr.Nachádza sa tu tajomný nápis,ktorý sa zatiaľ nedočkal širšieho archeologického prieskumu.Podľa niektorých bádateľov sa jedná o staroslovanské znaky,podobné sa našli aj na Morave a na Balkáne,z ktorých sa neskôr vytvorila aj naša Slovenčina.Je veľkou škodou,že sa nápisu nevenuje dostatočná vedecká pozornosť,hoci možno je to dané aj tým,že ak by sa pravosť a datovanie nápisu potvrdilo,bolo by to potvrdenie toho,že na našom území sa písané slovo nachádzalo skôr,ako sa dnes hovorí,že nám písmo priviezli Cyril a Metod...ale to by už bol iný príbeh...

cestou na Skalku

Z Velestúra sa ďalej presúvam na Skalku,kde sa teším na čapované pivko,ale po príchode a hľadaní nejakej otvorenej reštaurácie zisťujem,že je to asi len zimné stredisko a v lete tu,ako sa hovorí, zdochol pes...Nakoniec nájdem niečo otvorené,ale čapované pivo nemajú,tak sa musím uspokojiť s fľaškovým a dávam si k tomu aj jednu cesnačku...

nápis na vrchu Velestúr

Ďalšie putovanie ma zavedie do sedla Tunel,kde sa na moje prekvapenia naozaj nachádza tunel...Pravdepodobne ho dala preraziť Thurzovsko-Fuggerovská spoločnosť asi v 14. storočí.Mal slúžiť na prepravu medi a striebra z hút v Tajove a Banskej Bystrici do Kremnice a tak isto ho využívali aj pútnici na Staré Hory.Mal aj svoje vojenské využitie,keď ho napríklad v roku 1703 po víťazstve Rákocziho kurucov využil na útek rímsky kráľ(neskôr rakúsky cisár) Jozef II,v roku 1849 cez tunel ustupovala armáda plukovníka Aulicha pod vedením generála Artura Gorgeiho z Kremnice do Banskej Bystrice a počas SNP v noci z 4. na 5. októbra 1944 ním prevážali zlatý poklad zo Štátnej mincovne v Kremnici do Národnej banky v Banskej Bystrici...Je škoda,že od roku 1955 je tunel zasypaný,prechod by bol príjemným spestrením pre turistov v Kremnických vrchoch.

Tunel

Zo sedla Tunel pokračujem cez Vyhnátovú do Kordíckeho sedla k zrubu Cabanka,kde plánujem prespať.Prichádzam okolo pol siedmej,konečne si vyzúvam turistické topánky a oplachujem sa v neďalekom potôčku...Dám si niečo na večeru a pomerne skoro si idem ľahnúť,jednak preto,že som unavený a hlavne chcem na ďalší deň vstať skôr,aby som bol na ceste pokiaľ nieje až také teplo.

Ráno sa budím okolo piatej,spravím hygienu,dám si výdatné raňajky a vydávam sa okolo pol siedmej na dnešnú časť smerom na najvyšší vrch Kremnických vrchov – Flochovú s výškou 1.316,9 m.n.m.Cesta ranným lesom ubieha veľmi príjemne,všade kľud a pohoda.Les sa postupne stáva hustším,nepreniknuteľnejším a divokejším.Tu veru asi nieje problém stretnúť macka,hlavne okolo vrchola,kde cesta vedie cez čučoriedky,takže v čase ich dozrievania sa treba mať určite na pozore. Takže pre istotu si vypiskujem a nahlas sa prihováram mackom,že som na ceste,tak nech sa ma nenaplašia...

Viadukt Čierna voda

Po dosiahnutí vrchola ma čaká už len prudký zostup,ďalej popod Viadukt Čierna voda smerom k Čremošnému a ďalej čiastočne po ceste pre autá a čiastočne po lesnej ceste až do Turčianskych Teplíc.

  

zostup z Flochovej

 Na úplný záver si v Turčianskych Tepliciach vychutnávam orosenú odmenu a hoci ma nohy po tých kilometroch neskutočne bolia,prevláda spokojnosť v duši s nádherne strávenými chvíľami v našich lesoch a už teraz sa teším na svoje ďalšie cesty necesty po našej krajine.

pohľad smerom na Banskú Bystricu