Zimný výstup na Veľký Rozsutec

z Veľkého Rozsutca

Je takmer polovica februára,zima v mestách sa pomaly vzdáva svojej moci,ale na horách je stále veľa snehu a pani zima sa tu zatiaľ nevzdáva svojej vlády.Už pár dní prevláda nádherné slnečné zimné počasie,tak sa rozhodujem,kam sa vydám.Keďže mojou srdcovkou je Malá Fatra,tak podvedome beriem mapu do ruky,rozkladám ju na posteľ a dumám,kam ma zajtrajší deň povedie.Najprv premýšľam nad najvyšším vrchom pohoria Veľkým Kriváňom,s výškou 1.708,7 m.n.m. a nádherným kruhovým výhľadom.Ale keďže sa mi nechce šlapať na hrebeň popod lanovku,respektíve cez les Dolinou za Kraviarskym,tak moja voľba podla na jeden z najkrajších kopcov na Slovensku – Veľký Rozsutec.

Horné diery

Je ráno,piatok trinásteho a ja vystupujem z autobusu v osade Štefanová.Je to asi najpopulárnejšie miesto v Národnom parku Malá Fatra a východisko mnohých turistických trás.V roku 1848 bola osada prakticky celá zničená prívalovou vodou od Veľkého Rozsutca a zahynulo 14 obyvateľov...

Po krátkom prechode cez osadu sa dávam žltou značkou.Cesta ubieha lesom a asi po pol hodinke sa dostávam ku kolibe Podžiar,kde sa počas letných prázdnin dá občerstviť aj pivkom alebo inými nápojmi.Ale inak je to zatvorené,takže sa tu dlho nezdržiavam a vydávam sa po modrej značke na Horné diery.

Horné diery

Horné diery sú jednou z troch častí Jánošíkových dier,ďalšie sú Dolné a Nové diery,nachádzajú sa v tiesňave potoka Diery medzi Malým a Veľkým Rozsutcom.Sú tvorené deviatimi vodopádmi s výškou od dvoch do štyroch metrov.V zimnom období ale treba byť veľmi opatrný na rebríkoch,lebo je tam šmykľavo a nešťastie sa môže prihodiť raz-dva.No je to nádherné,priam čarovné miesto a v zimnom období,na rozdiel od leta,kedy sú Diery priam preplnené,tu nestretnete takmer nikoho a môžete si tú zimnú nádheru dosýta vychutnať.Po zdolaní Horných dier si Pod Pálenicou dávam krátky oddych a cez Tesnú rizňu,kde sú ďalšie dva vodopády s výškou 1,6 a 2 metre, pokračujem po modrej cez les do sedla Medzirozsutce.S rastúcou nadmorskou výškou pribúda aj viac snehu.Stromy začínajú rednúť a už sa objavujú aj prvé pohľady na Malý Rozsutec.Je neskutočne nádherný zimný čas,kráčam po prešlapanej snehovej cestičke,slnko svieti a život dostáva úplne iný rozmer.Čas sa zrazu zastavil,problémy ostali dole v doline,som tu len ja a krása navôkol.

cestou do sedla Medzirozsutce

V sedle Medzirozsutce si dávam dlhšiu prestávku,uvarím si čaj,dám si niečo ľahké na jedenie a kochám sa výhľadmi na Malý Rozsutec a Západné Tatry.Po krátkom oddychu ma čaká už len stúpanie na samotný Veľký Rozsutec.Najprv stúpam lesom a hoci je cesta prešlapaná,predsa len sa občas prepadnem do snehu až po stehná.Ale napriek tomu neúprosne pokračujem ďalej k vrcholu až sa dostanem nad pásmo lesa a otvárajú sa mi nádherné výhľady.Pre istotu vyťahujem z batohu mačky a cepín,lebo hoci je počasie stále ideálne,treba myslieť aj na bezpečnosť.Hoci je to “Malá“ Fatra,netreba zabúdať,že je človek na hrebeni a riziko úrazu a nešťastia je tu stále a aj Malá Fatra si už vyžiadala svoje obete...Po dosiahnutí vrcholu sa mi otvárajú nádherné výhľady na celý kriváňsky hrebeň Malej Fatry,na Západné a Nízke Tatry,na Veľký Choč,na Veľkú Fatru,na Kysuce,na naše nádherné Slovensko,na jeho vrcholy,doliny a lesy...

Malý Rozsutec

hrebeň Malej Fatry a V.Rozsutec

Veľký Rozsutec

Po dlhšej prestávke na vrchole a dôkladnom prečistení si hlavy,zostupujem prudko do sedla Medziholie.Cesta ubieha v tom snehu celkom svižne,miestami aj po zadku a zo sedla sa cez Šlahorku po zelenej značke presúvam opäť do Štefanovej,dávam si zaslúžené pivko a nastupujem na bus domov.

smerom na Západné Tatry

A čo dodať na záver?Hoci Veľký Rozsutec s výškou 1.609,7 m.n.m. nieje najvyšším vrcholom Malej Fatry,rozhodne stojí za návštevu,či už v zime alebo v lete(okrem 1.3.-15.6.,kedy je z dôvodu ochrany prírody uzávera) a je právom považovaný za jeden z najkrajších vrcholov na Slovensku.

záverečný výstup na vrchol

vrchol V.Rozsutca

do Medziholia

prudké klesanie občas aj po zadku...

Prechod Cez Kremnické vrchy,alebo z jedného kúpeľného mesta do druhého...

   Je sobota doobeda,vonku je nádherné slnečné počasie a ja v práci premýšľam,kam sa počas najbližších dvoch voľných dní vyberiem.Najprv uvažujem nad hrebeňovkou Malej alebo Veľkej Fatry,ale keďže meteorológovia hlásia tropické horúčavy a Fatry sú na hrebeni bez možnosti aspoň krátkeho odpočinku v tieni,tak hľadám niečo iné.Fatry si nechám na chladnejšie počasie a voľba padla na prechod cez zalesnené Kremnické vrchy.Takže pozerám do mapy a plánujem trasu...začnem v kúpeľnom mestečku Kováčová a po červenej cez Skalky do ďalšieho kúpeľného mesta Turčianskych Teplíc.Trasa má takmer 50km, celkové stúpanie je cca 2.000m a klesanie 1.800m.Tak teda trasa je naplánovaná,večer z práce sa zastavím v obchode dokúpiť nejakú stravu,pred spaním sa pobalím a ráno môžem vyraziť...

začiatok v Kováčovej

   V nedeľu vstávam na vlak do Zvolena,ktorý ide pred piatou a odtiaľ sa autobusom presúvam do Kováčovej.Je presne osem hodín a vyrážam od Obecného Úradu.Cesta najprv ubieha po asfaltke,ale takto z rána sa to dá zniesť a v dobrej nálade ukrajujem z prvých kilometrov...Ako sa blížim k Danielovej Chate aktivita dotieravých ovadov sa rapídne zvyšuje,takže bez prestávky šlapem do kopca,aby som sa čo najskôr dostal na hrebeň.Ale ako som zadýchaný a ovadov je príšerne veľa,jeden mi vletí priamo do úst a ja ho naneštastie prehĺtam...No čo budem hovoriť,vôbec nechutil,takže keby ste sa chceli hrať na Beara Gryllsa,tak ich určite radšej vynechajte...

Danielova Chata

cesta lesom

lyžiarske stredisko Brestová

Asi po tri a pol hodinke prichádzam do lyžiarskeho strediska Brestová v nadmorskej výške 930 m.n.m., dávam si prvú prestávku(konečne žiadne ovady) a dopĺňam čerstvú vodu zo studničky.Po krátkej prestávke pokračujem cez sedlo Luarín a Rudnú Poľanu na zastávku Chata Hostinec.Cesta ubieha nádherným lesom a v tejto horúčave pod korunami stromov je to príjemné stúpanie na hrebeň.V sedle Tri Kríže stretávam prvých cyklistov,Kremnické vrchy sú pre cyklistov a v zime pre bežkárov takým malým rajom.Je tu veľa trás a hlavne v zime na bežkách tu musí byť nádherne...

Chata Hostinec

Prameň raneného bojovníka

Pri Hostinci,ktorý tu stojí od roku 1743 a slúžil pocestným medzi Kremnicou a Banskou Bystricou si dávam ďalšiu prestávku a z Prameňa raneného bojovníka si opäť dopĺňam čerstvú vodu.Je škoda,že Hostinec nefunguje aspoň počas letných prázdnin cez víkendy...Ďalej po pár minutách som na vrchu Velestúr.Nachádza sa tu tajomný nápis,ktorý sa zatiaľ nedočkal širšieho archeologického prieskumu.Podľa niektorých bádateľov sa jedná o staroslovanské znaky,podobné sa našli aj na Morave a na Balkáne,z ktorých sa neskôr vytvorila aj naša Slovenčina.Je veľkou škodou,že sa nápisu nevenuje dostatočná vedecká pozornosť,hoci možno je to dané aj tým,že ak by sa pravosť a datovanie nápisu potvrdilo,bolo by to potvrdenie toho,že na našom území sa písané slovo nachádzalo skôr,ako sa dnes hovorí,že nám písmo priviezli Cyril a Metod...ale to by už bol iný príbeh...

cestou na Skalku

Z Velestúra sa ďalej presúvam na Skalku,kde sa teším na čapované pivko,ale po príchode a hľadaní nejakej otvorenej reštaurácie zisťujem,že je to asi len zimné stredisko a v lete tu,ako sa hovorí, zdochol pes...Nakoniec nájdem niečo otvorené,ale čapované pivo nemajú,tak sa musím uspokojiť s fľaškovým a dávam si k tomu aj jednu cesnačku...

nápis na vrchu Velestúr

Ďalšie putovanie ma zavedie do sedla Tunel,kde sa na moje prekvapenia naozaj nachádza tunel...Pravdepodobne ho dala preraziť Thurzovsko-Fuggerovská spoločnosť asi v 14. storočí.Mal slúžiť na prepravu medi a striebra z hút v Tajove a Banskej Bystrici do Kremnice a tak isto ho využívali aj pútnici na Staré Hory.Mal aj svoje vojenské využitie,keď ho napríklad v roku 1703 po víťazstve Rákocziho kurucov využil na útek rímsky kráľ(neskôr rakúsky cisár) Jozef II,v roku 1849 cez tunel ustupovala armáda plukovníka Aulicha pod vedením generála Artura Gorgeiho z Kremnice do Banskej Bystrice a počas SNP v noci z 4. na 5. októbra 1944 ním prevážali zlatý poklad zo Štátnej mincovne v Kremnici do Národnej banky v Banskej Bystrici...Je škoda,že od roku 1955 je tunel zasypaný,prechod by bol príjemným spestrením pre turistov v Kremnických vrchoch.

Tunel

Zo sedla Tunel pokračujem cez Vyhnátovú do Kordíckeho sedla k zrubu Cabanka,kde plánujem prespať.Prichádzam okolo pol siedmej,konečne si vyzúvam turistické topánky a oplachujem sa v neďalekom potôčku...Dám si niečo na večeru a pomerne skoro si idem ľahnúť,jednak preto,že som unavený a hlavne chcem na ďalší deň vstať skôr,aby som bol na ceste pokiaľ nieje až také teplo.

Ráno sa budím okolo piatej,spravím hygienu,dám si výdatné raňajky a vydávam sa okolo pol siedmej na dnešnú časť smerom na najvyšší vrch Kremnických vrchov – Flochovú s výškou 1.316,9 m.n.m.Cesta ranným lesom ubieha veľmi príjemne,všade kľud a pohoda.Les sa postupne stáva hustším,nepreniknuteľnejším a divokejším.Tu veru asi nieje problém stretnúť macka,hlavne okolo vrchola,kde cesta vedie cez čučoriedky,takže v čase ich dozrievania sa treba mať určite na pozore. Takže pre istotu si vypiskujem a nahlas sa prihováram mackom,že som na ceste,tak nech sa ma nenaplašia...

Viadukt Čierna voda

Po dosiahnutí vrchola ma čaká už len prudký zostup,ďalej popod Viadukt Čierna voda smerom k Čremošnému a ďalej čiastočne po ceste pre autá a čiastočne po lesnej ceste až do Turčianskych Teplíc.

  

zostup z Flochovej

 Na úplný záver si v Turčianskych Tepliciach vychutnávam orosenú odmenu a hoci ma nohy po tých kilometroch neskutočne bolia,prevláda spokojnosť v duši s nádherne strávenými chvíľami v našich lesoch a už teraz sa teším na svoje ďalšie cesty necesty po našej krajine.

pohľad smerom na Banskú Bystricu